reklama

Do Chorvátska na olivový olej a kávu, toto v lete nezažiješ!

Jedného dňa si dávame nečakané voľno v práci v olivových sadoch. Je november a mladých ľudí tu človek na Hvare veľmi nenájde. Sadnem si na lavičku a pozorujem more. Počúvam vánok a pozorujem ľudí...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Olivový strom je posvätná vec. Sú ich tu tisícky. Pozrime sa na to pragmaticky. Domáci z neho majú životodarný zlatozelený olivový džús. Obživa je číslo jeden vo využití olivových stromov. Vyskúšaj aspoň raz v živote pravý olivový džús (olej) a nič v živote už nebude rovnaké ako predtým. Tak, ako chuť pravého olivového oleja je pre mňa špecifickou, tak aj olivové stromy majú svoju vlastnú dušu a nezameniteľný špecifický vzhľad. Pokrútené mohutné kmene niekedy naoko bútľavé. Liečia telo i dušu. Vyzerajú mierumilovne a nezničiteľne, prírodne a vznešene. Čas neplynie s nimi, ale mimo nich. Ešte aj Homér si vybral olivový strom ako akýsi maják a známy bod na pobreží pre Odyssea vracajúceho sa späť na Ithaku. Nevybral miesto toho kontúry známeho zálivu či niečo iné. V jeden deň, keď som šiel zo sadov, bolo, výnimočne, zamračené. Kráčal som po prašnej makadamovej ceste. V jeden moment, nevediac prečo, som sa intuitívne posadil pod olivový kmeň, oprel sa, chytil sa rukami zeme a zavrel oči. Počúval som vietor šumiaci pomedzi listy, vdychoval som slaný vzduch od mora a rozmýšľal, čo asi tak zažil strom za mojím chrbtom. Aké príbehy sa tu odohrávali či kto ho oberal generácie predo mnou, kým som ja vôbec uzrel svetlo sveta. Kto ho bude oberať generácie po mne, keď tu už ja nebudem? Aké problémy, radosti, či iné veci budú v živote toho človeka? Aj tak na nič zmysluplné neprídem... Poberám sa preto ďalej. Navôkol však cítim stovky stromov. Nie, ony nemajú pomyselné oči, aby ma mohli sledovať. Majú akúsi auru pokoja a ľahkosť v existencii. Vnímajú ma tak, ako vnímam ja ich. Akurát, že pre nich som len ďalším zrnkom piesku v jednej etape ľudskej histórie. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Olivový strom v sadoch na ostrove Hvar.
Olivový strom v sadoch na ostrove Hvar. (zdroj: Trojan)
Zber olív
Zber olív (zdroj: Trojan)

Jedného dňa si dávame nečakané voľno v práci v olivových sadoch. Pán domáci mi vraví, že mu zomrel známy, a preto sa ide na pohreb. Do konca dňa máme voľno, aj keď práca s olivami nie je prácou v pravom, často negatívnom, slova zmysle. Slovo „voľno chápem teda skôr ako formu iných možností, ako zmysluplne stráviť deň. Ležérne oblečenie zašpinené miestnou červenou hlinou, každodenným životom nahradí narýchlo vyžehlený oblek, ktorý si pamätá aj dávno lepšie časy. Nepochybne to však neuberá na prejave úcty voči zosnulému. Ide samozrejme o princíp, nie o ľudské konvencie. Túto udalosť využívam na to, aby som sa autom zviezol do neďalekého mesta Jelsa, spravil si nejaké ďalšie zásoby kyslej smotany, kapusty, mojej obľúbenej chorvátskej mortadely, cukety a masla, aby som to všetko potom mohol zalievať čerstvým olivovým džúsom. S priateľom sa dohodneme sa, že o dve hodiny sa vidíme v kafiči. Mám červenú bundu, bordové topánky a zrejme tu budím so svojím vekom pozornosť. (Okej, asi to nebude len vekom :) ) Je november a mladých ľudí tu človek veľmi nenájde. Je mi to jasné, nevyzerám zrovna ako domáci každodenne v jeseni krstený slanou morskou vodou a prácou s olivami či viničom. Spravím nákup, trochu sa poprechádzam a vychutnávam si čas strávený „ničnerobením“. Sadnem si na lavičku a pozorujem more. Počúvam vánok a pozorujem ľudí, ktorí sa občas mihnú po inak prázdnej promenáde. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Mesto Jelsa
Mesto Jelsa (zdroj: Trojan)
Idylka...
Idylka... (zdroj: Trojan)

Po čase, keď mám už pocit, že viacej autentickosti z okolia už nevymámim, zamierim k dohodnutému bodu stretnutia. V kaviarni sa pozdravím s čašníčkou Samanthou – krásnou jadranskou blondínou, ženou slnka a mora v mojom veku s črtami modelky. Plné pery, vlasy vo vrkoči a všímavý hodnotiaci pohľad. Spoznali sme sa len pred týždňom. Za prácou sa prisťahovala z pevniny až do malého lokálu v malom meste Jelsa na ostrove Hvar. (Trvalo mi pekných pár rokov, kým som dostal z hlavy, že to nie je Jelša. Občas sa mi to ale ešte podarí skomoliť) V podniku som ja, ona, dvaja muži v dôchodkovom veku a traja chorvátski mládenci v Karlovačko tričkách, Adidas nohaviciach s oltárikom na stole. To znamená: mobil, zapaľovač, cigarety a nejaké to poldeci. Vonku ich čaká pitbull pripútaný o lampu, ktorý len tak-tak že nedočiahne na prichádzajúcich návštevníkov. Nevyzerajú dvakrát priateľsky, zrejme narúšam ich územie. Základy chorvátčiny síce ovládam, ale to, čo mi už nejde dopĺňam angličtinou. Mimo turistickej sezóny tu anglofónne znejúci jazyk pretína vzduch ako britva. Aj keď nevyzerajú, že by som rušil ich (vraj) každodenné spoločenské zabíjanie času, viem, že bude vhodné sa tu zdržať len na primerane dlhú dobu. Objednávam si kávu (olejovité espresso – konečne!), ktoré je bohužiaľ prepálené, s takým koncovým efektom, ako keby mi do nej niekto rozdrvil cigaretový ohorok. Mám z nej však opäť úprimnú radosť. Medzitým výhodne zmením eurá na kuny u majiteľky, ktorá sa ako aj iní čuduje, čo tu v tomto období robím. Nie všade sa dá platiť kartou a mať domácu menu je vždy výhodné. Minimálne sa nenecháte oklamať nevýhodným kurzom v zmenárni či možným pochybným prepočtom v rámci mien v obchode.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Hlavné mesto ostrova Hvar s rovnakým názvom. V lete na prasknutie a nevydržanie, teraz takmer ľudoprázdne.
Hlavné mesto ostrova Hvar s rovnakým názvom. V lete na prasknutie a nevydržanie, teraz takmer ľudoprázdne. (zdroj: Trojan)

Vediem so Samanthou (narodenou chorvátskym rodičom v USA) zaujímavú debatu. Vie čo-to o Slovensku a z jej rozprávania dedukujem, že nás (Strednú Európu) vidí ako ekonomicky lepšie miesto na život. Nie však viac ako jej vysnívanú Ameriku, do ktorej by sa rada raz vrátila. U nás asi platí, čím ďalej na západ, tým lepšie. Ak ťa obklopuje more, musíš ísť asi na sever. Pohreb sa skončil, môj chorvátsky priateľ prichádza. Dáva si čaj, nezabudne ma pred Samanthou vychváliť (tu to ozaj vyzerá ako kedysi dávno na našich dedinách – „čím skôr si synu vyber inak obidvaja ostanete na ocot“). Cesta späť po nespočetných serpentínach s výhľadom na more, s teplým vzduchom predúvajúcim sa kabínou ma upokojuje a privádza ku všelijakým myšlienkam. Deutsche Tank (domáceho vekom poznačený dieslový Mercedes) sa trápi, ale spoľahlivo nás dovezie späť do miesta medzi olivy a večné morské vlny. Čo bude na večeru? Ticho prírody kombinované s príbojom a hlukom cikád...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Scenérie ostrovných ciest a nekonečné debaty o živote...
Scenérie ostrovných ciest a nekonečné debaty o živote... (zdroj: Trojan)

Viac nielen ohľadom môjho olivového dobrodružstva zatiaľ môžte nájsť na mojom blogu, alebo Instagrame: adriantrojan 

Som vďačný za každý komentár, reakciu, vašu vlastnú skúsenosť, postrehy či nápady. :) 

Adrián Trojanovič

Adrián Trojanovič

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mladý chalan z východu Slovenska, so záľubou v cestovaní svetom s otvorenými očami a srdcom, láske ku cestnej cyklistike, s nadšením v ketogénnom životnom štýle a experimentovaní v kuchyni. V práci milovník a distribútor kvalitného olivového oleja, interiérový retail dizajnér a človek, ktorý sa rád pustí do každého zaujímavého projektu s nápadom. Zoznam autorových rubrík:  Cestovanie a strava

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu